Obec Kalná nad Hronom
ObecKALNÁ
NAD HRONOM

História obce

Chotár obce bol osídlený už v praveku. Z obdobia eneolitu je to sídlisko s kanelovanou keramikou, Sídlisko severopanónskej kultúry pochádza zo staršej doby bronzovej. V 70. rokoch 19. storočia pri výkopových prácach pred stavbou liehovaru Schoellerovov sa našla kamenná sekera a kamenné kladivo z doby kamennej, ako aj 26 kusov hlinených kruhov.Tie zrejme slúžili ako závažie rybárskych sietí. Kalná nad Hronom má aj zaujímavú pamiatku z doby rímskej. Totiž, tam kde sa končili kvádske hranice smerom k Jazygom, dodnes sa zachovali dva praveké valy. Jeden z nich chránil líniu Ipľa od Chľaby a Szobu po Banskú Štiavnicu, druhý sa tiahol pozdĺž Hronu pri Kameníne a Bíni až k Novému Tekovu. Bohužiaľ tieto gigantické valy tiahnuce sa aj cez chotáre Veľkej a Malej Kálnice dodnes neboli preskúmané. Pred domami v profile obecnej kanalizácie bola zistená súvislá kultúrna vrstva a stopy narušených objektov. Pri záchrannom výskume z rokov 1953–1954 z nálezov to bol železný kosák, zlomok ostrohy s bodcom, podkova, klince. Mnoho črepov bolo z nádob so značne roztvoreným ústím zdobených špirálových ryhovaním. V chotári obce sa našiel hrob z obdobia sťahovania národov (4. a 5. storočie). V týchto miestach sa rozprestieralo sídlisko z 12.–13. Storočia.    Obec sa prvýkrát spomína roku 1209 pod menom „villa Kalon“, keď sčasti patrila opátstvu v Hronskom Svätom Beňadiku, ktoré bolo založené roku 1075 kráľom Gejzom I. ako druhé najstaršie na území dnešného Slovenska. Touto listinou pápež Inocent III. potvrdil pôvodné majetky opátstva, ktoré sa nachádzali v severnej časti chotára obce. Ale časť obce bola aj majetkom miestnych zemanov Kálnayovcov. Od 13. storočia, keď sa zemianstvo ustanovilo ako šľachtický stav, mohli príslušnosť medzi privilegovanú vrstvu získať nobilitáciou, čiže povýšením do šľachtického stavu od kráľa. Základné výsady a práva tohto stavu vychádzali najmä z ustanovení Zlatej buly Ondreja II. z roku 1222  (Alexander Reško 2009 ).

Zlúčená obec Kalná nad Hronom

Obce Kálna a Kálnica sa zlúčili v jednu obec 8. júna 1960 uznesením pléna ONV v Leviciach č. 7/1960. Zlúčená obec bola pomenovaná na Kálna nad Hronom. V auguste t.r. obec postihla veľká povodeň. Obyvatelia boli temer výlučne zamestnaní v poľnohospodárstve a miestnych podnikoch. A to ani v tom čase mohla tvrdiť iba máloktorá obec. Aj preto možno konštatovať, že životnú úroveň v obci neustále stúpala. Roku 1964 bolo založené prvé bytové družstvo, ktoré tvorilo 12 členov. Bolo rozšírené verejné osvetlenie a mal byť dostavaný kultúrny dom, ale kvôli rôznym ťažkostiam sa v rokoch 1962–1963 v tejto akcii „Z“ (stavebný dozor Jozef Szakál) nepokračovalo. Bola zriadená nová autobusová linka do Mochoviec. V obci bola zriadená čistiareň semien, vybudovaný závod Betónových prefabrikátov pre inžinierske stavby a závod Hydromeliorácií. Obyvatelia pracujú v poľnohospodárstve a priemyselných podnikoch v Tlmačoch, Leviciach a Žiari nad Hronom. Roku 1966 bolo dokončená stavba kultúrneho domu s knižnicou za 1 200 000 Kčs. Sála má kapacitu 455 divákov.                      

Roku 1967 premieracia sála so zariadením od Štátneho kina prešla pod správu Osvetovej besedy a bola umiestnené v novostavbe kultúrneho domu. Premietalo sa každú nedeľu, v dobe keď neboli televízory ešte rozšírené, bolo to dôležité (hoci nie každý film bol „kultúrnym zážitkom“). Spoločensko-kultúrne organizácie a podniky organizovali tanečné zábavy a rôzne kultúrne podujatia. 18. novembra 1964 v obci víchrica spôsobila znakalna2čné škody. Od roku 1965 bola vykonaná oprava verejného osvetlenia, ďalej sa upravovali cesty a na ich povrch sa naťahoval asfaltový koberec. Stále sa zlepšovalo spojenie obce s okolím a iba tak mohla časť obyvateľov pracovať v Leviciach a Tlmačoch. Už pred rokom 1968 v ČSSR začalo politické dusno povoľovať, až prišla „Pražská jar“ 1968 a snaha o reformu systému o „socializmus s ľudskou tvárou“. Pádnu odpoveď na tieto snahy dal vpád armád Varšavskej zmluvy 22. augusta 1968 (oficiálne „bratská pomoc proti kontrarevolúcii“) a tým sa potvrdila skutočnosť, že socializmus reformovať nemožno. Navyše, keď vojaci sovietskej armády Československo „dočasne“ okupovali 22 rokov. Obyvatelia prijali tento fakt kľudne, bez akýchkoľvek provokácií. Navyše v auguste t.r. Kalnú nad Hronom postihla povodeň, bol zaplavený chotár a zničená úroda. Roku 1970 nastala Husákovská „normalizácia“, jedno z najtvrdších období prenasledovania inak rozmýšľajúcich ľudí (jednalo sa hlavne o intenteligenciu, cirkev a umelcov). Nastali previerky a mnohí sitom prepadli a ich pracovný postup bol prakticky zastavený. Mnoho občanov emigrovalo. No život sa nezastavil a obec sa rozvíjala ďalej.  Roku 1971 bola zahájená stavba nového obchodného domu Jednoty s.d. a pošty (obe budovy boli dokončené roku 1972). Bola obnovená budova ZNB na Dlhej ulici. Bola dokončená novostavba požiarnej zbrojnice. Do miestneho cintorína bola zavedená elektrina a tak mohol byť ozvučený.     Roku 1976 bola opravená budova materskej školy a dokončená tribúna na futbalovom ihrisku. Obec sa naďalej skrášľovala, vysadzovala sa zeleň a stromky. Potom sa začalo aj s väčšími investičnými stavbami. Do roku 1981 bola dokončená prvá etapa budovania obecného vodovodu a osadené nové, pohodlnejšie autobusové zástavky. Roku 1982 sa Kalná nad Hronom stáva strediskovou obcou s prenesenými právomocami z Okresného národného výboru na Spoločné MNV (podobné v okrese Levice bolo už iba v Ipeľskom Sokolci). Kvôli stavbe Atómových elektrární Mochovce bola vybudovaná cesta Kalná nad Hronom – Mochovce. Roku 1983 bola obnovené filmové premietanie (ale záujem bol malý), pri oprave MŠ rodičia vyrobili nové hojdačky, okalna11plotenie a postavili besiedku. Od roku 1984 bola zavedená pomoc prestárlym občanom (napr. nákup potravín, opatrovateľská služba). Podľa sčítania obyvateľstva v Kálnej nad Hronom žilo 1802 obyvateľov, z nich 214 pracovalo v poľnohospodárstve, 208 v priemysle, 217 v službách a mimo bydliska bolo zamestnaných 481 obyvateľov. V obci žilo 147 obyvateľov rómskeho pôvodu. Roku 1987 sa začala Gorbačovská „Perestrojka“ (Prestavba), ale súdruhovia si s ňou poradiť nevedeli, ale o to viac o nej „mudrovali“. Niekde bola zakazovaná, ich aktivita sa veľmi utlmila, nedajbože aby niečo nepokazili. V mnohých smeroch sa to aj odrazilo. Ale nie v Kálnej nad Hronom. Stále boli budované chodníky, upravovala sa zeleň obce a parkírovalo sa. Bolo organizovaných viacero akcií „Z“. Začala sa I. etapa plynofikácie obce, spoločná akcia JRD, TEMOS a S–MNV. 23. júna 1987 bola odovzdaná nová budova Obchodného domu Zdroj š.p. aj v súvislosti so zvýšeným počtom obyvateľov (zamestnanci Atómových elektrární Mochovce).   Roku 1988 sa začalo so stavbou čističky odpadových vôd (ČOV) a I. etapou kanalizácie. Začalo sa s výstavbou obytného súboru „Juh“. Ale aktivita obyvateľov sa vo všetkých smeroch neustále znižovala. Roku 1991 bola zahájená rekonštrukcia kultúrneho domu, v tom čase bola otvorená iba obecná knižnica. Toho roku v Kálnej nad Hronom žilo 1778 obyvateľov (z toho 937 žien, t.j. 52,7%). Z nich 1342 je slovenskej národnosti, 19 českej, 370 maďarskej, 43 rómskej, 3 nemeckej a 1 ruskej. 854 občanov je rímskokatolíckeho vyznania, 219 evanjelického a v., 114 kalvínov a 9 ostatného vierovyznania. 314 je bez vyznania a 246 sa k vyznaniu nevyjadrilo. Roku 1992 vážnou otázkou bola dostavba ČOV (čistička odpadových vôd), ale aj ukladanie komunálneho odpadu. Komplexne bola ukončená plynofikácia obce, v budovaní kanalizácie sa pokračovalo. V máji t.r. Bytový podnik v Leviciach začal s delimitáciou bytov. Tak do majetku obce sa dostalo 208 bytových jednotiek. Toho roku v časti Kálnica bola postavená nová budova domu smútku a do cintorína bol zavedený vodovod. 1. januára 1993 rozpadom ČSR vznikla samostatná Slovenská republika a od toho času Slováci o svojom osude rozhodujú sami. Napriek tomu, že Slovensko bolestne prekonáva hospodársku krízu (jej úradný názov je „reforma“), v obci bolo toho urobeného skutočne veľa. Vedenie obce podporuje aj cirkevný život. Rímskokatolícka cirkevná obec roku 1993 dostala 20 000 Sk, kalvínsky cirkevný zbor 10 000 Sk a evanjelický a.v. zbor 10 000 Sk. Činnosť politických strán je slabá, ani kultúra na tom nie je oveľa lepšie. Pravidelne sa vydáva Spravodaj obce Kalná nad Hronom. Roku 1993 bol vypracovaný projekt ďalšieho rozvoja obce. Začal sa budovať káblový rozvod na príjem televízneho signálu. Koncom leta 1993 bola daná do prevádzky ČOV (čistička odpadových vôd). To tých čias to bolo najväčšie ekologické dielo vybudované v Kalnej nad Hronom. Biologická jednotka je za hodinu schopná vyčistiť 75 m3 odpadovej vody a čistú ju vrátiť do prírody. Bola založená Spoločnosť Kalná s r.o., spolu obcou (20% podiel) bola podielnikom firma LAMESCH (Luxemburg). Bola uzavretá Skládka tuhého komunálneho odpadu pri ceste na Lok. Vykonala sa oprava ulice Červenej armády. 1. júna 1995 sa mala začať užívať skládka TKO, ale tak sa stalo až 20. novembra 1995 (konateľ Ing. Július Ferlík) kvôli protestom miestneho PD pre nevysporiadanú prístupovú cestu. Začalo sa s rekonštrukciou kultúrneho domu, ale tá kvôli finančným a iným problémom sa neúnosne preťahovala. Roku 1999 obec sa stala členom a spoluzakladateľom združenie vidieckeho turizmu „Hron“ spolu s obcami Jur nad Hronom, Horná Seč a Starý Tekov. Toho roku boli nájomníkom odpredané temer všetky obecné byty a bola prenajatá výroba teplej vody v parnej kotolni. Pre dôchodcov sa obedy začali nosiť z Levíc. 31. decembra 1999 v Kalnej pred obecným úradom a v Kalnici pred materskou školou sa uskutočnili oslavy posledného roku druhého tisícročia, ktorý vyvrcholili pekným ohňostrojom. Roku 1999 na štrkovisku bola zastavená ťažba štrku, Stanica ČOV (čistička odpadových vôd) kvôli havárii bola odstavená a znova sa mala spustiť rolu 2001 (pre rôzne ťažkosti sa tak stalo až roku 2002). 31. decembra 2000 sa občania Kalnej nad Hronom pred hostincom „Vaterlo“ na Nitrianskej ceste slávnostne rozlúčili s druhým tisícročím a privítali tretie milénium. Aj táto slávnosť s ľudovou veselicou trvajúca do raných hodín vyvrcholila polnočným ohňostrojom. Obec 31. decembra 2000 vstúpila do regionálneho združenia Mochovského regiónu a 1. januára 2001 sa začlenila do obcí prvého pásma Jadrových elektrární Mochovce so sídlom v Novom Tekove. Obec dlhodobo trápila vysoká nezamestnanosť, okolo 25%, hoci obec leží na dôležitej ceste do severného Slovenska V lete bola organizokalnicavaná medzinárodná výstala poľovných psov „Memoriál Jozefa Kadleca“. Roku 2001 bola založená spoločnosť Kalná KTR s r.o. v Kalnej nad Hronom na prevádzkovanie káblovej televízie, jej konateľom sa stal Pavel Medvegy. Roku 2001 Pri Nitrianskej ceste firma P5 z Hliníka nad Hronom postavila benzínovú čerpaciu stanicu, toho roku v areáli PD druhú stanicu postavila firma JURKI – HAYTON. Po sčítaní obyvateľstva sa v obci zmenili aj národnostné pomery, počet Slovákom narástol 1577, počet Maďarov klesol na 335, rómov bolo 116, Čechov 14, Ukrajincov 2 a inej nezistenej národnosti 29. Z náboženského hľadiska 1217, kalvínov 149, iných a  náboženstiev 381 a bez vierovyznania 326. Roku 2001 do prevádzky bola odovzdaná malá vodná elektráreň medzi Kalnou nad Hronom a Novým Tekovom. Občania rómskej národnosti založili organizáciu „Lovari“, ktorá aj za hranicami obce reprezentovali ich kultúru. Rok 2002 v živote samospráv sa stal prevratovým. Obce získali viac kompetencií, boli  na samosprávy bolo delimitované právo vydávať stavebné povolenia sa drobné stavby, zriaďovať základné a materské školy. Od 1. júla 2002 na ZŠ získala právnu subjektivitu obec. Bola zrušená príspevková organizácia „Bytové hospodárstvo“, lebo toho roku bol do súkromných rúk odpredaný aj posledný obecný byt. Ale obec vzápätí zriadila živnostenskú činnosť pre zemné, maliarske a natieračské práce, omietanie, montáž sádrokartónu a poľnohospodárske práce, ktoré vykonávali pracovníci obce. Preto bola odkúpená budova bývalej policajnej stanice na Dlhej ulici č. 14. Konečne bola železničnou prepojkou spojené časti obce Kalná a Kálnica. Boli obnovené autobusové čakárne. Okolo nákupného strediska boli upravené nezastavené plochy a bola odvedená voda. (Alexander Reško, 2009)

( viac informácií, nielen s dejín , získate z monografie obce Kalná nad Hronom 2009, ISBN 978-80-8056-643-2, ktorú je možné si zakúpiť na obecnom úrade v Kalnej nad Hronom).

Projekt Výsadba vzrastlých stromov a kríkov

plagat

Územný plán obce

Územný plán

Kalendár obecných akcií

Po Ut St Št Pia So Ne
26 27 28 29 1 2 3
4 5 6 7 8 9 10
11 12 13 14 15 16 17
18 19 20 21 22 23 24
1
25 26 27 28 29
1
30 31

Mobilná aplikácia

mobilná aplikáciag
App store

Návštevnosť

Návštevnosť:

ONLINE:5
DNES:221
TÝŽDEŇ:570
CELKOM:1536863